OTÁZKY A ODPOVEDE

Prinášame vám postupne odpovede na niektoré z otázok poslucháčov, ktoré ste položili našim lektorom počas posledných konferencií prostredníctvom aplikácie sli.do.

Aktualizované: 15.03.2021


Otázka 40: Norma na revíziu UPS? Existuje spracovaný postup na revízie UPS?

Odpovedá Ing. Peter Švolik, systémový inžinier A2B s.r.o.:

Okrem základných noriem týkajúcich sa revízií elektrických inštalácií je potrebné zohľadniť aj normy týkajúce sa zdrojov UPS – súbor noriem STN EN IEC 62040. Súčasťou inštalácií zdrojov UPS sú zvyčajne batérie a pre túto časť je vhodné riadiť sa podľa STN EN 50272-2, kapitola 14 Revize a sledování, respektíve STN EN IEC 62485-2, kapitola 13 Inspection and monitoring.  Určitou pomôckou sú aj knižné publikácie ako napríklad “Vykonávanie elektrických revízií po novom” od autorov Ing. Ján Meravý, Juraj Tománek. Pre správny výkon revízie zdroja UPS je ale nutnosťou znalosť konkrétneho typu, aplikácie a miestnych pomerov / špecifík inštalácie. Výsledkom je, že revíziu vykoná revízny technik, ktorý je zároveň aj (výrobcom UPS autorizovaný) servisný technik alebo pri výkone revízie bude  revíznemu technikovi asistovať aj (výrobcom UPS autorizovaný) servisný technik. Napríklad norma STN 33 2000-7-710 pre zdravotnícke priestory sa v časti 710.6 priamo venuje revíziám a pre UPS ukladá v rámci periodických revízií aj povinnosť 15 minútovej mesačnej funkčnej skúšky pre bezpečnostné technické prostriedky budovy s batériami (zdroje UPS). Zároveň ukladá aj povinnosť skúšky kapacity raz ročne. 


Otázka 39: V ktorej platnej STN je uvedená výška spodného okraja rozvádzača nad zemou resp. nad podlahou? Aká má byť v cm výška spodného okraja napr. elektromerového rozvádzača?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Ide o normu STN EN 61439-1: 2012. Výška dolného okraja od zeme (upraveného rastlého terénu) nemá byť menšia ako 60 cm. 


Otázka 38: Pri nových zakúpených spotrebičoch napr. elektrických vykurovacích konvektoroch s pohyblivým prívodom je podmienkou užívania východzia RS alebo stačí vyhlásenie o zhode?

Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Tu chýba jedna základná informácia. Pohyblivý prívod môže byť pripojený napevno do inštalačnej krabice, potom bude robiť revíziu RT po dohode s majiteľom objektu pri revízii VTZE, ale musí to byť stanovené v objednávke, pretože v danom prípade VTZE končí pripojovacím miestom.

Ak je pohyblivý prívod zakončený vidlicou, vykonávate revíziu ako elektrického spotrebiča v daných termínoch podľa triedy ochrany a podľa zaradenia spotrebiča. Upozornenie: Ak je samovýhrevný spotrebič určený na pevné pripojenie (do inštalačnej krabice), nesmiete ho napojiť pohyblivým prívodom zakončeným vidlicou. V danom prípade by ste uvádzali na trh nový výrobok a tým musíte vydať EU prehlásenie o zhode a vykonať nevyhnutné úkony, meranie, skúšky, …


Otázka 37: Ako je to s uzemnením kovových odtokových rýn na objektoch?

Odpovedá Ing. Rudolf Štober, elektroprojektant:

Ak sa vodivo pripojí akákoľvek vodivá časť objektu ku systému ochrany pred bleskom (LPS – lightning protection system), teda ku zachytávacej sústave alebo ku sústave zvodov na objekte, tak v momente zásahu blesku do zachytávacej sústavy stúpne potenciál aj na týchto pripojených vodivých častiach na úroveň bleskového prúdu. Ak je zvod LPS pripojený svorkou k dažďovému žľabu, stáva sa celá sústava dažďových žľabov a dažďových zvodov súčasťou LPS. Ak sa na to pozrieme z hľadiska fyziky a elektrotechniky, potom môžeme tvrdiť, že nepripojený dažďový zvod k uzemňovacej sústave je v podstate ako nepripojený zvod LPS. Tým pádom môže dôjsť k nekontrolovanému nebezpečnému preskoku, resp. iskreniu na konci zvodu pri zemi, a k možnému ohrozeniu zdravia a života osôb nachádzajúcich sa v okolí dažďového zvodu v momente zásahu blesku do LPS, alebo k poškodeniu objektu. Preto je potrebné pripojiť všetky kovové dažďové zvody, ktoré sú pripojené k LPS, k uzemňovacej sústave na úrovni terénu. Ideálnym riešením v tomto prípade je viesť zvody LPS priamo po dažďových zvodoch v objímkach, čo vyrieši funkčnú, ale aj estetickú stránku zvodov LPS.


Otázka 36: Môže byť staveniskový rozvádzač vyhotovený v sieti TNC-S? Vzdušné vedenie býva v sústave TNC.

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Ak je prívod do staveniskového rozvádzača (antoníčka) štvoržilový (sieť TN-C) a v rozvádzači sa táto sieť zmení na sieť TN-S, tak na výrobnom štítku podľa STN EN 61439-4: 2013 by malo byť označenie TN-C-S. Staveniskové rozvádzače vyrobené v sieti TN-C sa dnes už používať nesmú! V súčasnosti musí staveniskový rozvádzač obsahovať už prúdové chrániče, preto sieť TN-S.


Otázka 35: V minulosti bol povolený prierez uzemnenia zvodu 8 mm. Aký článok ktorej normy to povoľuje, aby som vedel určiť časové obdobie, kedy to bolo povolené?

Odpovedá Jiří Kroupa, spracovateľ slovenského znenia STN EN 62305-3 a 4:

V tomto prípade je potrebné presne vedieť, ktorá časť vedenia je uzemňovač a čo prívod k uzemňovaču. Ak máme na mysli vedenie od skúšobnej svorky na vedení zvodu po pripojenie k uzemňovaču v zemi alebo betóne, tak sa jedná o prívod k uzemňovaču.

Minimálne prierezy prívodov k uzemňovaču sú uvedené v STN EN 62305-3, tabuľka 6. (napr. tuhé vodiče φ 50mm2= d 8mm)

Tiež je potrebné si uvedomiť, čo pripája vedenie prívodu k uzemňovaču k uzemňovaču.

V prípade, že k uzemňovaču pripájam prípojnicu EB (podľa STN EN 62305-3), ktorá je zároveň aj prípojnica MET (MEB) (definícia 541.3.9 podľa STN EN 33 2000 5-54) – (pozri definície v uvedených normách), tak je potrebné splniť prísnejšie požiadavky.

 V takom prípade sa jedná o uzemňovací vodič podľa definície 541.3.8 z STN EN 332000 5-54

 

a zároveň o ochranný uzemňovací vodič podľa definície 541.3.10 STN EN 33 2000 5-54

Je potrebné splniť požiadavky STN EN 33 2000 5-54, článku 542.3.1  zároveň výpočtu podľa STN EN 33 2000 5-54, článku 543.3. Po vykonaní výpočtu môže (ale nemusí) byť požadovaný prierez aj niekoľkokrát väčší ako požiadavka pre vodiče prívodov k uzemňovačom, ktoré pripájajú len jednotlivé zvody bleskozvodu podľa STN EN 62305-3, tabuľka 6.


Otázka 34: Údajne má nahradiť vyhlášku č. 508 nová vyhláška, je to pravda?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

K náhrade vyhlášky MPSVaR SR č.508/2009 Z.z. dôjde, ale kedy to sa zatiaľ ešte nevie. Tak skoro to určite nebude.


Otázka 33: Čo by mal v skratke obsahovať návod na montáž, prevádzku a údržbu rozvádzača?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Návod na prevádzku, montáž a údržbu vyrobeného rozvádzača je výrobca povinný na nový výrobok predložiť. Obsah takéhoto dokladu uvádzame v knižke od Jána Meravého „Výroba rozvádzačov NN podľa európskych noriem a ich správne umiestnenie“ vydanej v januári 2020.


Otázka 32: Je možné spojiť uzemnenie rodinného domu pre hlavný rozvádzač s uzem. EMC a pospájanie pre elektrické zariadenie do spoločného uzemnenia? Aké by ste odporučili?

Odpovedá Ing. Gabriel Krescanko, elektroprojektant:

Dôrazne odporúčam vytvorenie spoločnej uzemňovacej sústavy z dôvodu vytvorenia rovnakého potenciálu na všetkých kovových prvkoch pripojených na uzemňovaciu sústavu, čím sa zabráni nekontrolovanému preskoku bleskového výboja, resp. sa zníži riziko zásahu elektrickým prúdom v prípade poruchy na elektrickom spotrebiči. Zároveň sa musia aplikovať požiadavky noriem STN EN 50522 a STN 33 2000-5-54. Zároveň dávam do pozornosti normu STN EN 50310.


Otázka 31: Musí sa po revízii ručné náradie a spotrebiče označiť nálepkou o vykonanej revízii?

Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Áno, sú dve možnosti, buď s termínom, kedy bola vykonaná, alebo termín budúcej revízie.


Otázka 30: Sme firma, ktorá vyrába stroje do priemyslu. Po dokončení zákazník podpíše, že prevzal dokumenty. Musí byť podpísaná aj revízna správa zákazníkom?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Určite áno. Výrobca ňou deklaruje bezpečný stav vyrobeného výrobku.


Otázka 29: Ktorý predpis definuje požiadavky na typovú skúšku rozvádzača?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Je to vyhláška MPSVaR SR č.508/2009 Z.z.  Typová skúška sa vyžaduje len pri sériovej výrobe viac ako 10 ks výrobkov rovnakého vyhotovenia. Norma STN EN 61439-1 však vyžaduje kusovú skúšku na každý vyrobený rozvádzač.


Otázka 28: Kto je oprávnený vykonať týždennú kontrolu zdvíhacieho zariadenia?

Odpovedá Štefan Fábry, revízny technik zdvíhacích zariadení:

Revízny technik elektrických zariadení bez osvedčenia na vykonávanie revízií výťahov môže vykonať revíziu elektro výťahu za asistencie osoby, ktorá má osvedčenie na opravy VTZ zdvíhacích – výťahov, alebo revízny technik VTZ zdvíhacích – výťahy.


Otázka 27: A čo s tým, keď nie sú vyhlásenia pri starších inštaláciách, ktoré nemajú nič a treba vyhotoviť revíziu v rozsahu východiskovej?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Staršie inštalácie sa revidujú podľa normy platnej v čase ich zhotovenia. Nemôže ísť o východiskovú OPaOS, ale len o periodickú OPaOS. Treba zodpovedne prehodnotiť ich stav a vykonať požadované merania. Ak bude elektrická inštalácia vyhovovať príslušnej norme je možno v celkovom posudku napísať, že elektrická inštalácia je schopná bezpečnej prevádzky do doby jej rekonštrukcie.


Otázka 26: Vonkajšie vplyvy – musí byť komisia pri projekte alebo stačí projektant?

Odpovedá Ing. Rudolf Štober, elektroprojektant:

Záleží od objektu, pre ktorý sa vyhotovuje protokol o určení vonkajších vplyvov a prostredia. Ak ide napríklad o „jednoduchú jednoúčelovú stavbu“ ako odberné elektrické zariadenie (OEZ) – tak protokol vyhotoví projektant EZ a v komisii bude napríklad prevádzkovateľ OEZ, alebo investor. Projektant v tomto prípade nevie jednoznačne sám posúdiť vonkajšie vplyvy – vonkajšie prostredie miesta inštalácie OEZ (napríklad námraza, alebo snehová pokrývka – oblasť môže byť tá istá, ale skutočné pomery v zime môžu byť napríklad v dvoch obciach od seba vzdialených 5km úplne iné). Pri zložitejších objektoch musí byť komisia odborníkov – každý vo svojej profesii, napríklad projektant stavby, technológ, bezpečnostný technik, požiarny technik, hygienik, a iní špecialisti ako skúšobne, znalci, inšpektori a podobne.

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Doba, keď projektant sám určoval protokolárne druh prostredí pre predmetnú elektrickú inštaláciu podľa STN 33 0300 je už preč. Pokiaľ v danom priestore nedošlo k žiadnym zmenám v elektrickej inštalácii, je možno pôvodný protokol o určení prostredia ponechať. Ak ale došlo v elektrickej inštalácii k zmenám alebo k jej rekonštrukcii, je treba protokolárne určiť vonkajšie vplyvy podľa normy STN 33 2000-5-51: 2010. Komisiu menuje konateľ firmy a musí byť zložená z projektanta, technológa, požiarnika, bezpečnostného technika, z revízneho technika, ekológa a pod.


Otázka 25: RCD sa dá merať pri + a – hodnote. Ak mi v jednej časti testu vyjdú hodnoty mimo tolerancie a v druhej časti v tolerancii, aký by mal byť rezultát?

Odpovedá Ing. Edmund Pantůček, súdny znalec v odbore elektrotechnika a elektronika:

Jedná sa o vadu, v zmysle STN 332000-4-41, pokiaľ nie je zároveň v protokole uvedené oneskorenie reakcie chrániča.


Otázka 24: Ako to je s prepäťovkami pri fotovoltických elektrárňach? Ako sa praktizuje, podľa akej normy?

Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Aj na PV elektráreň je potrebné vykonať výpočet rizík (manažérstvo rizík) v súlade s STN EN 62305-2: 2013. Pre jednotlivé aplikácie na PV elektrárňach odporúčam naštudovanie normy, kde je zohľadnené – vonkajšia ochrana pred bleskom, bezpečné vzdialenosti…. Jedná sa o českú normu: ČSN CLC/TS 50539-12: 2013 – Ochrany před přepětím nízkého napětí – Ochrany před přepětím pro zvláštní použití zahrnující DC – Část 12: Zásady výběru a použití – SPD připojená do fotovoltaických instalací.

Doplňujúca informácia: Slovenská republika nemá túto normu. Ak členský štát EU nemá na danú problematiku normu, je možné použiť národnostnú normu iného štátu za podmienok, že nebude ohrozená bezpečnosť, zdravie, život osôb a zvierat a nebude spôsobená škoda na majetku.


Otázka 23: Pre vonkajšiu časť LPS sa vydáva vyhlásenie o zhode na celok, alebo musí byť na každý komponent samostatne? Treba ho vyžadovať aj pri východiskovej revízii?

Odpovedá Jiří Kroupa, spracovateľ slovenského znenia STN EN 62305-3 a 4:

Vyhlásenie o zhode sa vydáva na komponenty (výrobok), pre ktoré existujú zadefinované technické parametre v technických normách, ktoré musia spĺňať a spôsob, akým majú tieto parametre výrobcovia skúšať.

Bleskozvod nie je komponent (výrobok) a z toho dôvodu sa vyhlásenie o zhode na bleskozvod ako celok nevydáva.

Pri vykonávaní OPaOS musí revízny technik vykonať aj kontrolu dokumentácie. Táto dokumentácia musí obsahovať aj vyhlásenia o zhode od komponentov (výrobkov z ktorých je bleskozvod zmontovaný), pre ktoré existuje technická norma. Pre komponenty bleskozvodu sú to normy STN EN 62561- 1 až 7.

Nie pre všetky komponenty existuje technická norma (napr. izolačné tyčky). Na úrovni IEC sa už na takej norme pracuje. V súčasnosti už ale existuje technické odporúčanie IEC. V takomto prípade musí výrobca doložiť vyhlásenie o parametroch (elektrických) ktoré meral a aké boli výsledky. Teda ich elektrické vlastnosti. Pri spomínaných izolačných tyčkách a vysokonapäťových vodičoch výrobcovia musia uvádzať ich skutočnú izolačnú pevnosť (to je overiteľná a merateľná elektrická veličina).

Pre zaujímavosť napríklad pre hlavice aktívnych zachytávačov nie je nikde zadefinované, ktoré  parametre (elektrické alebo fyzikálne) je potrebné na nich skúšať alebo merať.

Z tohto dôvodu nie je možné na tieto hlavice vydať žiadne vyhlásenie o zhode. Nie je s čím vyhlásiť zhodu. Výrobcovia tiež nikde neuvádzajú, akú elektrickú alebo fyzikálnu veličinu je potrebné na týchto hlaviciach merať.


Otázka 22: Je možné vykonať revíziu na VTZ, ak nebola predložená projektová dokumentácia a východisková revízia? Ak áno, môže byť kladná revízia?

Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Toto je dosť častý prípad v súčasnosti. Kladie totiž vysoké nároky aj na skúseného revízneho technika. Treba podrobne preskúmať elektrickú inštaláciu a vykonať patričné merania podľa noriem platných v čase jej zhotovenia. Ak bude elektrická inštalácia im vyhovovať, je možno konštatovať, že je spôsobilá bezpečnej prevádzky, ale len do najbližšej rekonštrukcie.


Otázka 21: Ak mám na stroji hardvérové aj softwarové bezpečnostné prvky, do akej miery som zaň ako RT zodpovedný?

Odpovedá Ing. Edmund Pantůček, súdny znalec v odbore elektrotechnika a elektronika:

Hardwarové a softwarové bezpečnostné prvky sú súčasťou stroja – strojného zariadenia – strojného kompletu. S odvolaním na STN EN ISO 12100-1, STN EN 60204-1, STN EN 62061 a STN EN ISO 13849-1, nepodliehajú zneniu STN 33 1500, STN 33 1620, a STN 33 2000-6-61.


Otázka 20: Pri usporiadaní uzemňovačov typu A – musia byť vzájomne prepojené, alebo je možné prevádzkovať aj bez vzájomného prepojenia?

 Odpovedá Ing. Rudolf Štober, elektroprojektant:

Pri uzemňovacej sústave, usporiadanie typu A podľa STN EN 62305-3, sa počíta s inštaláciou jednotlivých uzemňovačov, napr. hĺbkových uzemňovačov, s požadovanou dĺžkou v závislosti od triedy LPL (lightning protection level) a rezistivity pôdy v mieste inštalácie. Podľa článku E.5.4.3.3 „Ak je zhotovený uzemňovač usporiadania typu A, dosiahne sa potrebné vyrovnanie potenciálov pri všetkých uzemňovačoch pomocou vodičov ekvipotenciálneho pospájania a pospájania prípojníc“. Podľa článku E.6.2.5 „Ak je použitý uzemňovač usporiadania typu A ako časť LPS, prípojnice pospájania majú byť pripojené k samostatným uzemňovačom a dodatočne majú byť vzájomne spojené pomocou obvodového vodiča alebo vnútorných vodičov, ktoré tvoria čiastkový okruh“. Všeobecne môžeme povedať, že vzájomné prepojenie musí byť. Prepojením jednotlivých uzemňovačov sa však zlepší aj dostatočná vzdialenosť „s“ na jednotlivých zvodoch, nakoľko bleskový prúd, ktorý bude tiecť jednotlivými zvodmi do uzemňovacej sústavy, bude rovnomernejšie rozdelený do zvodov. Vyhotovenie prepojenia uzemňovačov typu „A“ môže byť v zemi, alebo aj na úrovni terénu.


Otázka 19: Ako je to s revíziami u nových zakúpených spotrebičoch? Majú sa okamžite revidovať? Ak nie, kto potom určí lehotu najbližšej revízie?

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Pri novom spotrebiči sa posudzuje termín uvedenia do prevádzky ako prvá revízia a od tohto dátumu sa odvíja termín budúcej revízie. Pri spotrebiči triedy ochrany I odporúčam aj pri novom spotrebiči zmerať Rpe (spojitosť s ochranným obvodom), v mnohých prípadoch, najmä pri lacných rýchlovarných kanviciach hodnota nevyhovuje – výrobok vrátiť predajcovi. Počas doby záruky sa nevykonávajú prehliadky, pri ktorých sa musí vykonať rozobratie výrobku, došlo by ku strate záruky, vykonáme vonkajšiu prehliadku a meranie.
Za termíny je zodpovedný prevádzkovateľ, niektoré spoločnosti majú aj spracovaný miestny bezpečnostný prevádzkový predpis, ktorým sa môžu lehoty revízií aj skrátiť.


Otázka 18: Môžem odovzdať východiskovú revíznu správu s nedostatkami?

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Správa o východiskovej revízii nesmie obsahovať žiadne nedostatky. Tieto treba spísať a odovzdať prevádzkovateľovi a až po ich odstránení mu odovzdať východiskovú revíznu správu. Ak by revízny technik zistené nedostatky vo východiskovej neuviedol a napriek tomu východiskovú správu vydal, dopúšťa sa porušenia predpisov a v prípade dokázania vzniknutej udalosti bude braný na zodpovednosť.


Otázka 17: Ako mám postupovať, keď mi nesedí schéma zapojenia pri východiskovej revízii?

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Nechať prepracovať projektovú dokumentáciu podľa skutočného stavu prevedenia inštalácie. Projektant je plne zodpovedný za projektovú dokumentáciu a potvrdzuje to svojím podpisom. Montážnik má vykonať realizáciu v súlade s projektovou dokumentáciou, tiež to potvrdzuje svojím podpisom. RT pri vykonávaní východiskovej OPaOS posudzuje realizáciu, či je v súlade s projektovou dokumentáciou a či je z hľadiska bezpečnosti schopná prevádzky. Pozor, projektová dokumentácia, realizácia a posúdenie bezpečnosti musí byť v súlade s IEC 60364.


Otázka 16: Keď meriame odpor ochranného vodiča na kanvici, vždy to nevyhovuje, aký odporúčate ďalší postup?

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Odpor ochranného vodiča u spotrebiča triedy ochrany I je tou najdôležitejšou hodnotou, ktorá zaistí bezpečnosť zariadenia pri jeho použití. Z praxe viem, že väčšinou zlé hodnoty sú spôsobené oxidáciou kontaktu PE v kanvici alebo základne, niekedy stačí očistiť. Ďalej mám zistené, že v niekoľkých prípadoch nové kanvice (lacnejšie typy) – priamo merané v predajni – spĺňajú normovú požiadavku Rpe ≤ 0,2Ω pri dĺžke pohyblivého prívodu do 3 metrov. Riešenie – VYRADIŤ Z PREVÁDZKY, POZOR, NIE STE OPRÁVNENÍ K ODSTRIHNUTIU ZÁSTRČKY (VIDLICE)!


Otázka 15: Prečo nemôže byt prúdový chránič ako hlavný vypínač v rozvádzači?

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Vhodný prúdový chránič (RCD) je principiálne možno použiť v rozvádzači ako hlavný vypínač. V tom prípade sa odporúča menovitý vypínací prúd (reziduálny prúd) voliť nie 30 mA ale 100 mA. Pozor, prúdový chránič nemôže fungovať ako istič. V prípade, že ide o kompaktný prístroj združujúci v jednom celku chránič + istič, je ho možno použiť v rozvádzači ako hlavný vypínač. Pozor kontakty prúdového chrániča musia byť dimenzované na menovitý prúd celého obvodu!


Otázka 14: Čo všetko sa kontroluje pri týždennej kontrole zdvíhacieho zariadenia?

 Odpovedá Štefan Fábry, revízny technik zdvíhacích zariadení:

Týždenné prehliadky sa vykonávajú každý týždeň. Vykonanie a výsledok každej prehliadky s jednoznačným rozhodnutím o ďalšej použiteľnosti výťahu sa zaznamená do revíznej knihy výťahu. Účelom prehliadok je preveriť prevádzkovú spôsobilosť výťahu v nasledujúcom rozsahu:
– stav ohradenia výťahovej šachty a kabíny výťahu z dostupných miest.
– funkcia šachtových dverí a dverných uzávierok, či sa kabína nerozbehne pri neuzatvorených šachtových dverách a či sa nedajú otvoriť šachtové dvere, ak za nimi nestojí kabína výťahu.
– funkcia ovládačových kombinácií v staniciach a v kabíne.
– správne zastavenie kabíny v staniciach a otvorenie a zatvorenie šachtových dverí.
– predpísané osvetlenie nástupíšť (nákladísk), klietky výťahu, strojovne vrátane prístupu a jej riadne uzamknutie, uzatvorenie výťahového rozvádzača.
– tesnosť prevodových skríň.
– správna funkcia núdzového signálu, ovládača STOP, prípadne polohovej signalizácie.
– u obežných výťahov správna funkcia všetkých pohyblivých častí kabín a nástupíšť.
– čistota a poriadok na nástupištiach (nákladištiach), v klietke výťahu a v strojovni.


Otázka 13: Ak si prizveme rôznych odborníkov do komisie, sú potom oni zodpovední za ich časť protokolu, alebo je zodpovednosť iba na hlavnom Ing. projektu?

 Odpovedá Ing. Rudolf Štober, elektroprojektant:

Ak príde k udalosti, toto budú posudzovať právnici za pomoci súdnych znalcov. Ak dôjde k ublíženiu na zdraví alebo smrti osoby na elektrickom zariadení preukázateľne z dôvodu zle určených vonkajších vplyvov, resp. protokolu, bude sa pravdepodobne skúmať ktorá časť, resp. priestor bol zle určený. Podľa môjho názoru hlavný inžinier projektu (HIP) nespracováva protokol sám, ale je v protokole určená komisia (odborníci v profesii, ktorú zastupujú), z ktorej môže konkrétny člen niesť väčšinový podiel na zle určenom vplyve alebo prostredí. Mieru zavinenia posúdi inšpektor práce alebo súd. Napríklad, ak technológ určí že v priestore danej miestnosti sa nebude nachádzať výbušné prostredie, ale v skutočnosti tam bude a dôjde k výbuchu inicializáciou od elektrického zariadenia (iskra pri zopnutí EZ), potom je zodpovedný technológ a nie projektant EZ alebo predseda komisie (zvyčajne HIP). A takto, podľa môjho názoru, by sa mala určovať miera zodpovednosti jednotlivých členov komisie a HIP za chybne vypracovaný protokol.


Otázka 12: Môže byť prívod do bytovej rozvodnice privedený najprv na SPD a potom na hlavný vypínač?

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Áno, môže, v rozvádzači musí byť výstražná tabuľka: Pozor, zariadenie pod napätím pri vypnutom hlavnom vypínači. Tohoto zapojenie sa využíva, ak je na tento rozvádzač pripojený ďalší podružný rozvádzač (pred hlavným vypínačom) a SPD chráni aj druhý rozvádzač, ale pozor na vzdialenosť druhého rozvádzača od SPD. (Tieto ochranné vzdialenosti určí výrobca SPD, v STN 33 2000-5-534: 2017 je stanovená vzdialenosť 10 metrov). Hodnota uvedená v dokumentácii od výrobcu SPD je postavená nad normu.

Otázka 11: Po akú časť zdvíhacieho zariadenia môže robiť revíziu revízny technik, ktorý nemá osvedčenie pre zdvíhacie zariadenia? Po koniec hlavného prívodu v hlavnom vypínači?

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Revízny technik VTZ E vykoná revíziu len elektrického prívodu do rozvádzača ukončenom na hlavnom vypínači.


Otázka 10: Platí osvedčenie revízneho technika aj v CZ resp. naopak?

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Osvedčenie platí iba na území daného štátu. V ČR platí iba osvedčenie, ktoré vydáva TIČR, na Slovensku platí osvedčenie vydané Inšpekciou práce.
Slovenský RT sa môže prihlásiť v ČR na TIČR na vykonanie revíznych skúšok, ktorá mu vydá Osvedčenie, ale Český RT musí vykonať skúšky na Slovensku u OPO (Oprávnenej právnickej osoby), ktorá mu vydá zápis o úspešne vykonanej skúške, na základe ktorého mu Inšpekcia práce vydá Osvedčenie.
Je to preto tak, že len Inšpekcia práce môže Osvedčenie revíznemu technikovi v prípade hrubého porušenia predpisov odobrať, teda by mu ho mala aj vydávať. Je to logické.


Otázka 9: V komisii musí byť projektant, alebo môže komisiu tvoriť napr. revízny technik, investor, stavebný dozor?

 Odpovedá Ing. Rudolf Štober, elektroprojektant:

Záleží od posudzovania jednotlivých priestorov alebo objektov. Pri novo projektovaných zariadeniach určoval prostredia (vonkajšie vplyvy) zodpovedný projektant. Vonkajšie vplyvy môže určovať aj prevádzkovateľ (pri už prevádzkovaných zariadeniach, alebo pri prevádzkovaných zariadeniach, na ktorých došlo ku zmene, napríklad zmena technológie). Všeobecne komisiu menuje písomne na podnet elektro projektanta hlavný inžinier projektu – HIP alebo riaditeľ organizácie. V komisii by mali byť predovšetkým odborníci vo svojej oblasti, teda zodpovední projektanti za profesiu, ktorú v projekte stavby zastupujú. Revízny technik, investor alebo jeho zástupca môžu byť súčasťou komisie, ďalej požiarny technik, bezpečnostný technik a pod. pri novo projektovaných zariadeniach, za predpokladu, že poznajú alebo vedia pripomienkovať, resp. posúdiť vplyvy v mieste osadenia navrhovaných zariadení. Podobne treba postupovať aj pri zmene technológie.


Otázka 8: Zaujímalo by ma, či počas periodickej OPaOS má RT kontrolovať aj stav a funkčnosť núdzového osvetlenia objektu. Čo má obsahovať výstupná správa?

 Odpovedá Ing. Edmund Pantůček, súdny znalec v odbore elektrotechnika a elektronika:

Nie je všeobecný predpis, ktorý by v rámci OPaOS určoval rozsah inštalácie.
Núdzové, protipanické a únikové osvetlenie, to všetko predstavuje samostatný systém, ktorý podlieha špecifickej procedúre kontroly, merania a overenia prevádzkového stavu. Odporúča sa zaradiť systém osvetlenia do kompletu protipožiarnych a bezpečnostných opatrení. Základný rozdiel je medzi autonómnymi svietidlami s vlastným batériovým systémom a medzi svietidlami, riadenými a prevádzkovanými centrálne v rozsahu PBS. Bližšie požiadavky sú uvedené v STN EN 50172: 2005, STN EN 60598-2-22: 2016, STN 92 0203: 2013, STN EN 1838: 2014, … plus Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov.

Všeobecne platí požiadavka:

• Denne musia byť kontrolované ukazovatele činnosti centrálneho napájania

• Raz mesačne rozsvietiť v núdzovom režime každé svietidlo a každú značku smeru tým, že sa simuluje výpadok prevádzkového napájania a skontroluje sa, či tam svietidlá sú, či sú čisté a funkčné

• Raz ročne vykonať kontrolu každého núdzového svietidla pre plnú menovitú dobu prevádzky vrátane kontroly nabíjacieho zariadenia.
Z uvedeného vyplýva, že systém núdzového, protipanického a únikového osvetlenia je kontrolovaný v špecifickom režime, nepodlieha zneniu STN 33 1500: 1990, STN 33 1610: 2002 a STN 33 2000-6-61: 2018.


Otázka 7: Aké parametre musia byť v projektovej dokumentácii o SPD udané? Ja som sa naposledy stretol iba s označením FV1.

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Ak sa jedná o realizačnú dokumentáciu a nie na prípravné konanie, stavebné povolenie, … Musí byť kompletná, vrátane uvedenia typov, projektant je zodpovedný za to, že naprojektované zvodiče budú v koordinácii (odporúčam rovnakého výrobcu SPD), nesmie chýbať ani výpočet rizík (manažérstvo rizík v súlade s STN EN 62305-2: 2013) V prípravnom konaní a pre štátne zákazky nesmie byť uvedený výrobca a názov výrobku, ale musia tam byť uvedené parametre, najmä pri type I hodnota I imp.


Otázka 6: Môže byť antoníček v sieti TNC-S? Na stĺpoch býva sústava TN-C.

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Ak je prívod do staveniskového rozvádzača (antoníčka) štvoržilový (sieť TN-C) a v rozvádzači sa táto sieť zmení na sieť TN-S, tak na výrobnom štítku podľa STN EN 61439-4: 2013 by malo byť označenie TN-C-S. Staveniskové rozvádzače vyrobené v sieti TN-C sa dnes už používať nesmú! V súčasnosti musí staveniskový rozvádzač obsahovať už prúdové chrániče, preto sieť TN-S.


Otázka 5: Kedy je potrebné urobiť kusovú skúšku na existujúci rozvádzač, ktorý bol doplnený o nové komponenty?

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Pokiaľ bol rozvádzač doplnený o nové prvky (teda nie výmenou pôvodných prvkov za identické prvky), je treba vypracovať na to technickú dokumentáciu, urobiť kusovú skúšku a vymeniť pôvodný výrobný štítok za nový.


Otázka 4: Pečiatka a podpis revíznej správy by mal byť na prednej strane, na poslednej, alebo na každej strane?

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

Podpis revízneho technika do revíznej správy sa dáva výlučne na prednú stranu. Pečiatka sa podľa vyhl.č.508/2009 Z.z. už nevyžaduje. Na zadnú stranu sa podpis obyčajne nedáva, lebo na prednej strane sa udáva počet strán vypracovanej revíznej správy. Každá strana revíznej správy by mala v záhlaví obsahovať:

  – názov predmetného objektu,

  – meno revízneho technika,

  – číslo strany

  – hlavičku v ktorej je popis predmetného zariadenia, daná miestnosť, druh vedenia, istenie,     namerané hodnoty, popis zisteného nedostatku a jeho rozpor s príslušným predpisom, normou.

Na prednej strane musí byť jednoznačne uvedené, či je (alebo nie je) daná elektrická inštalácia spôsobilá bezpečnej prevádzky. Uvádzať na prednej strane, že celkový posudok elektrickej inštalácie sa nachádza na strane x-y nie je správne. Podpis revízneho technika na každej strane revíznej správy je nezmysel.


Otázka 3: Akým spôsobom ja ako projektant mám vedieť, že mnou navrhnuté vnútorné ochrany proti prepätiu  (SPD) sú v koordinácii? Žiadna norma nešpecifikuje, čím je koordinácia zaistená.

 Odpovedá Radoslav Rieger, revízny technik VTZE bez obmedzenia napätia v obj. skupiny A:

Koordináciu SPD určuje vždy výrobca SPD, ktorý pri výrobe a testovaní SPD musí vychádzať z normy, ktorá je určená predovšetkým výrobcom SPD a stanovuje, aké parametre musí SPD spĺňať.

Jedná sa o normu STN EN 61 643-11: 2013. Jednoducho povedané: Pri návrhu SPD navrhujte SPD iba od jedného výrobcu s využitím jeho dokumentácie, aplikačných príručiek, poprípade ich technickej podpory. Iba tak budete mať istotu, že Vami navrhnuté SPD budú v koordinácii!


Otázka 2: Dá sa za vhodnú vývodku do výbušného prostredia považovať vývodka, ktorá nemá atex označenie? U nás sú motory s atex štítkom a obsahujú vývodky s atex aj bez neho

 Odpovedá Ing. Edmund Pantůček, súdny znalec v odbore elektrotechnika a elektronika:

Skratka ATEX má pôvod v názvu “Appareils destinés à être utilisés en ATmosphères EXplosibles” Tieto smernice ATEX 94/9/ES a ATEX 2014/34/EU sú právnym predpisom o predaji zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu (ATEX) a ich uvádzania do prevádzky. ATEX 99/92/EC je smernica EU, ktorá sa týka minimálnych požiadaviek na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov vystavených riziku výbušných prostredí.  Jedná sa o prostredie, kde vznikajú zmesi plynov, pary, hmly alebo prachu, ktoré sa za určitých prevádzkových podmienok môžu vznietiť. Značka ATEX na elektrických komponentoch či zariadeniach musí obsahovať: značku CE, 4místné číslo Notifikovaného orgánu, ktorý vykonal certifikáciu výrobku, symbol Ex v šesťuholníku, skupinu zariadenia, kategóriu zariadenia, typ výbušnej atmosféry, elektrické zariadenia potom typ ochrany a kategóriu zariadenia podľa technickej normy a ďalej teplotnú triedu alebo číselný údaj o maximálnej povrchovej teplote v stupňoch Celzia, v kombinácii napríklad 0102 II 2 GD EEx demb IIC T6. Požiadavky na zariadenia sú pre jednotlivé druhy ochrany dané čiastkové predpisy radu noriem STN EN 60079.  Všeobecne sú vývodky skúšané a schválené podľa smernice EU 94/9/EG ATEX 100a (EN 60079-0/60079-7). Ku skúšaným vlastnostiam patrí najmä • Krytie • Odolnosť proti nárazom v chlade • Odľahčenie ťahu. Používajú sa najmä v prístrojoch, strojoch a zariadeniach s krytím zvýšenej bezpečnosti.

Vývodky bez schválenia ATEX nie je možné v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu používať. Krytie IP 5xox a IP 6xox sú základným predpokladom, nenahradzujú ATEX.


Otázka 1: Môžete mi vysvetliť ako správne písať označenie noriem v správach o odborných prehliadkach a odborných skúškach a v technickej dokumentácii? Zo svojej praxe môžem konštatovať, že napísaná norma nemá rok vydania a to ani vo vyjadreniach inšpektorov. Je treba uvádzať  v správach aj už neplatné normy, ktoré boli pred časom zrušené?

 Odpovedá Ing. Ján Meravý, súdny znalec v odbore elektrotechnika a bezpečnosť práce:

V technickej dokumentácii,  v revíznych správach  v protokoloch o skúškach a pod. elektrotechnici uvádzajú použité technické normy. Za normou však neuvedú z rozličných dôvodov jej rok vydania. Častokrát sa norma zmení, ktorá má rovnaké označenie aj rovnaký názov, ale môže sa od pôvodnej normy hodne líšiť. Aby sa dalo identifikovať, ktorú normu mal technik na mysli, je treba za ňou uviesť dvojbodku a rok jej vydania, napr. STN 33 2000-4-41: 2019, STN EN 61439-3: 2012, STN EN IEC 61851-1: 2019 a pod. Napríklad len jedna zo základných noriem STN 33 2000-4-41 bola vydaná v roku 2000, v roku 2007 a 2019.  Ďalšou častou chybou v označovaní je to, že sa uvedie napríklad: Norma STN EN 62305. Toto nie je norma, ale ide o súbor noriem (zložený zo 4 noriem, ich rok vydania je rozdielny). V danom prípade musíme uviesť – súbor noriem STN EN 62305 a roky vydania sa neuvádzajú.

Zrušené neplatné normy však nezahadzujeme, môžu sa nám hodiť, keď posudzujeme zariadenie v prevádzke, ktoré bolo dané do užívania v čase, keď tie-to normy platili a podľa nich ho hodnotíme, avšak s dodatkom v celkovom posudku, že elektrické zariadenie je spôsobilé len do doby najbližšej rekonštrukcie.  Nesmie sa zabúdať na to, že dokumentácia musí byť založená po celú dobu životnosti stavby (zariadenia) a z dokumentácie musí byť jasné, podľa akej normy ju musíme posudzovať.

 

Máte iné otázky? Napíšte nám, odpovede uverejníme v elektroporadni